Prečo by ste sa mali zaujímať o NFT
Prečo by ste sa mali zaujímať o NFT
7. januára 2022
antivírus zadarmo 2025
Antivírus Zadarmo pre rok 2025
16. marca 2025
Prečo by ste sa mali zaujímať o NFT
Prečo by ste sa mali zaujímať o NFT
7. januára 2022
antivírus zadarmo 2025
Antivírus Zadarmo pre rok 2025
16. marca 2025
parallax background

Vírusy generované a poháňané AI a ako menia kybernetickú bezpečnosť

V tomto článku si priblížime, ako kyberzločinci využívajú umelú inteligenciu na vytváranie sofistikovaného a ultra-cieleného škodlivého softvéru, ktorý je naozaj ťažké odhaliť za pomoci tradičnej kybernetickej bezpečnosti. Umelá inteligencia (AI) bola tento rok pravdepodobne základnou témou našich rozhovorov na pracovisku, školách a doma. Je to pochopiteľné, pretože ide o prelomovú technológiu, ktorá spôsobila revolúciu v pracovných postupoch a odvetviach spôsobom, ktorý bol ešte pred nedávnom nepredstaviteľný. A jedným takým odvetvím je aj kybernetická bezpečnosť a tá už naozaj nebude taká ako bola predtým. Kyberzločinci si rýchlo osvojili modely umelej inteligencie (natrénovali ju konkrétnym spôsobom), niekedy známe aj ako temná umelá inteligencia (Dark AI). Tieto modely im pomáhajú písať/rozvíjať kód pre vlastný škodlivý softvér, automatizovať procesy vývoja alebo distribúcie a zabudovať do programov ďalšiu sofistikovanú funkcionalitu a samozrejme obfuskáciu.

Obfuskácia zdrojového kódu je proces úpravy programu s cieľom znemožniť alebo výrazne sťažiť jeho čitateľnosť a analýzu, pričom zachováva pôvodnú funkčnosť. Používa sa hlavne na ochranu duševného vlastníctva alebo prevenciu neoprávnených úprav, ako napríklad obchádzanie licenčných ochrán.

Na základe toho zareagovali aj príslušníci kybernetickej bezpečnosti a implementovali technológiu umelej inteligencie (AI) do zložitých obranných mechanizmov a do riešení kybernetickej bezpečnosti, navrhnutých špeciálne na boj proti novej ére malvéru vytvoreného a poháňaného pomocou Dark AI.

Nebezpečenstvo škodlivého softvéru vytvoreného umelou inteligenciou

Nástup umelej inteligencie (AI) v oblasti počítačovej kriminality prináša novú éru zložitého malvéru, ktorý predstavuje bezprecedentné hrozby pre jednotlivcov, organizácie a vlády. Na rozdiel od tradičného malvéru, ktorý sa spolieha na vopred napísaný kód s pevne stanoveným správaním, sa malvér poháňaný umelou inteligenciou dokáže dynamicky prispôsobovať, učiť sa a optimalizovať svoje útoky v reálnom čase.

Táto schopnosť sťažuje jeho odhaľovanie, pretože sa dokáže vyhnúť tradičným antivírusovým opatreniam tým, že mení svoje správanie alebo „vzhľad“ na základe prostredia, s ktorým sa stretáva.

Jedným z obzvlášť desivých aspektov malvéru riadeného umelou inteligenciou je jeho schopnosť presného zacielenia. Využitím rozsiahlych údajov, napríklad tých, ktoré boli ukradnuté pri predchádzajúcich úspešných útokoch, dokáže malvér s umelou inteligenciou vytvárať veľmi presvedčivé podvodné e-maily, identifikovať zraniteľnosti systému špecifické pre cieľ alebo dokonca simulovať správanie podobné ľudskému, aby obišiel systémy na detekciu anomálií.

Táto úroveň prispôsobenia výrazne zvyšuje jeho účinnosť, takže obete majú len málo času na reakciu.

Okrem toho sa škodlivý softvér poháňaný umelou inteligenciou dokáže autonómne zdokonaľovať. Analýzou svojich zlyhaní a úspechov môže zdokonaľovať svoje stratégie útoku bez ľudského zásahu. Ak napríklad počiatočný pokus o vniknutie zlyhá, malvér môže upraviť svoj kód tak, aby využíval inú zraniteľnosť, čím sa každý neúspešný útok zmení na príležitosť na učenie sa.

Táto schopnosť samoučenia mení malvér zo statického nástroja na dynamickú hrozbu.

Spojenie umelej inteligencie a škodlivého softvéru predstavuje zásadný posun v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Keďže sa tieto nástroje stávajú dostupnejšími, tak aj menej skúsení kyberzločinci by mohli nasadiť vysoko pokročilé útoky, takže robustné opatrenia kybernetickej bezpečnosti a proaktívne obranné stratégie sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Ultra-presné zacielenie

Škodlivý softvér poháňaný umelou inteligenciou vyniká vo vytváraní vlastných útokov využívaním analýzy údajov a adaptívnych algoritmov na využitie jedinečných zraniteľností svojich cieľov. Pomocou obrovského množstva ukradnutých alebo verejne dostupných údajov dokáže analyzovať digitálnu stopu cieľa a vytvárať vysoko personalizované phishingové e-maily, schémy sociálneho inžinierstva alebo exploity.

Exploit je v informatike špeciálny program, dáta alebo sekvencia príkazov, ktoré využívajú programátorskú chybu, ktorá spôsobí pôvodne nezámernú činnosť softvéru a umožňuje tak získať nejaký prospech. Obyčajne ide o získanie kontroly nad iným počítačom alebo spustiť nežiaducu inštaláciu softvéru, ktorá ďalej vykonáva činnosť, o ktorej používateľ počítača ani len netuší (napr. nejaký druh malvéru).

Táto úroveň presnosti umožňuje malvéru presvedčivo napodobňovať dôveryhodné zdroje, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že jeho obeť na útok naletí.

Po preniknutí do systému sa AI malvér neprestáva prispôsobovať. Dokáže analyzovať prostredie v reálnom čase a identifikovať bezpečnostné protokoly, nezaplátané zraniteľnosti alebo citlivé súbory. Potom prispôsobí svoje správanie tak, aby sa vyhol odhaleniu a maximalizoval škody.

Môže napríklad nasadiť ransomvér navrhnutý tak, aby uzamkol len tie najdôležitejšie súbory alebo vykradol konkrétne údaje, pričom sa maskuje ako legitímna sieťová prevádzka. Vďaka tejto schopnosti dynamicky sa prispôsobovať sú útoky riadené umelou inteligenciou oveľa účinnejšie a ťažšie sa proti nim bojuje v porovnaní s tradičným, univerzálnym malvérom.

Prispôsobivosť a utajenie

Škodlivý softvér vytvorený pomocou umelej inteligencie je tiež vynikajúci v utajovaní, pretože napodobňuje legitímny softvér a neustále sa prispôsobuje svojmu prostrediu. Na analýzu systémov, do ktorých preniká, využíva algoritmy strojového učenia, pričom sa učí, ako sa vmiešať, maskovať a vyhnúť sa detekcii napr. antivírusovými programami, firewallmi a pod.

Napríklad dokáže za behu meniť svoj kód, aby obišiel obranné mechanizmy založené na podpisoch (vírusové databázy apod.), pričom používa polymorfné techniky, ktoré pri každom spustení generujú nové varianty vírusu. Táto schopnosť „meniť tvar“ robí mnohé tradičné bezpečnostné nástroje zastaranými.

Ako som už písal vyššie, malvér sa nie prispôsobovať prostrediu, čiže ak zistí, že sieť je prísne monitorovaná, môže zostať nečinný a čakať na chvíľu, keď budú bezpečnostné protokoly resp. podmienky „menej“ prísne (to kľudne môže trvať mesiace). 

Naopak, v menej zabezpečených prostrediach môže pôsobiť agresívnejšie, vykrádať údaje alebo sa šíriť po zariadeniach. Tým, že AI malvér neustále analyzuje a reaguje na zmeny vo svojom prostredí, stáva sa pohyblivým cieľom - takmer neviditeľným pre statickú obranu a nočnou morou pre tímy kybernetickej bezpečnosti, ktoré ho musia odhaliť bez vhodných nástrojov alebo technológií.

Rýchlosť programovania

Ďalšou veľkou obavou v súvislosti so škodlivým softvérom poháňaným umelou inteligenciou je, že tvorcovia hrozieb využívajú umelú inteligenciu na urýchlenie tvorby škodlivého softvéru a to hlavne automatizáciou zložitých vývojových procesov, ktoré si kedysi vyžadovali veľa času a odborných znalostí. 

Algoritmy strojového učenia dokážu analyzovať veľké množstvá dát o zraniteľnostiach, konfiguráciách systémov a bezpečnostných protokoloch, čo umožňuje umelej inteligencii identifikovať zneužiteľné slabiny nevídanou rýchlosťou. Tento prístup založený na pomerne presných údajoch znamená, že útočníci môžu rýchlo prispôsobiť malvér tak, aby sa zameral na konkrétne systémy, odvetvia alebo dokonca jednotlivcov, čo zaručuje oveľa vyššiu úspešnosť v porovnaní s tradičnými útoky.

Umelá inteligencia tiež zjednodušuje proces programovania, čo umožňuje kyberzločincom generovať škodlivý kód s minimálnym úsilím.

Generatívne modely AI môžu napríklad vytvárať polymorfný malvér, ktorý dokáže meniť svoj kód pri každom spustení, čím sa zabezpečí, že zostane neodhalený tradičnými antivírusovými nástrojmi. Táto automatizácia nielen skracuje čas vývoja, ale znižuje aj technickú bariéru, čím umožňuje aj menej kvalifikovaným útočníkom nasadiť pokročilé, na mieru vytvorené hrozby.

Kybernetická bezpečnosť poháňaná umelou inteligenciou

Keďže útočníci využívajú umelú inteligenciu na vytváranie dynamického, skrytého a adaptívneho malvéru, tímy kybernetickej bezpečnosti reagujú nasadením vlastných nástrojov umelej inteligencie určených na odhaľovanie, analýzu a boj proti týmto hrozbám v reálnom čase. 

Tento neustály boj odráža dvojsečnú povahu technológie umelej inteligencie. Na jednej strane ju môžeme použiť ako zbraň pre útočníkov no na druhej strane aj ako štít pre obrancov.

Riešenia kybernetickej bezpečnosti poháňané umelou inteligenciou vynikajú v identifikácii vzorcov a anomálií, ktoré by mohli uniknúť tradičnej obrane. Modely strojového učenia dokážu analyzovať obrovské objemy sieťových údajov a odhaliť jemné odchýlky svedčiace o útoku, ako napríklad nepravidelné správanie pri prihlasovaní alebo neobvyklé vzorce prístupu k súborom. 

Tento proaktívny prístup umožňuje obrancom odhaliť a neutralizovať AI malvér skôr, ako spôsobí významné škody. Okrem toho môže umelá inteligencia pomáhať pri automatizácii reakcií, ako je izolácia napadnutých systémov alebo nasadenie záplat, čím sa zrýchľuje reakčný čas do takej miery, aby zodpovedal rýchlosti adaptácie malvéru.

So zdokonaľovaním obrany sa však zdokonaľuje aj škodlivý softvér. Malvér s umelou inteligenciou môže študovať správanie obranných systémov s umelou inteligenciou, učiť sa napodobňovať legitímnu činnosť alebo nachádzať nové spôsoby, ako detekčné systémy obísť.

Pre organizácie (ale aj jednotlivcov) to znamená nielen investovať do pokročilých nástrojov kybernetickej bezpečnosti AI, ale aj tvoriť viacvrstvovú stratégiu na zmiernenie rizík v prostredí, ktoré čoraz viac formuje boj o dominanciu AI.

Rýchla integrácia umelej inteligencie do počítačovej kriminality aj kybernetickej bezpečnosti predstavuje zásadný posun v digitálnom prostredí a mení pravidlá boja pre útočníkov aj obrancov. Temná AI poskytla kyberzločincom nástroje na vykonávanie zložitejších, personalizovanejších a adaptívnejších útokov ako kedykoľvek predtým, čím sa tradičná obrana stáva nedostatočnou.

Tá istá technológia je však hnacím motorom rovnako prevratného pokroku v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorý obrancom poskytuje nástroje na analýzu, predvídanie a boj proti týmto novým hrozbám v reálnom čase.

Tento boj medzi útokom a obranou zdôrazňuje kritickú potrebu proaktívneho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti. Nejde len o prijatie najnovších technológií, ale aj o podporu kultúry ostražitosti, vzdelávania a pripravenosti.

Mohlo by ťa zaujímať